Duben 2012

Koniec Nikdy nebude Rovnaký (Qh2)

24. dubna 2012 v 19:35 | Deirdre |  Addan Aenye

KONIEC NIKDY NEBUDE ROVNAKÝ


Takže stali sa isté tragické udalosti...nebudem ich rozpitvávať, nestojím o to...každopádne som si uvedomila, že chvíle kedy som bola naozaj veselá pozostávajú z dlhodobého spoločenstva nehynúcej fantázie a RPG...a toto je ten príbeh...koniec nikdy nebude rovnaký, no vždy sa s ním musím vyrovnať...tak ako tak...a to je mojou úlohou aj teraz...vytvoriť dokonalú fantáziu...svet v ktorom by ma netrápila ignorácia, ani blbé poznámky...NÁŠ svet...
s tým sa viaže aj prežívanie školy a podobné nezmysly, len to musíme náš svet najprv utvoriť, resp. pomenovať...
  • spísať všetky miesta, ktoré navšetvujeme, ako krajiny, budovy, parky, lesy etc.
  • vymyslieť názvy týmto miestam
  • spísať všetky osoby, s ktorými sa stretávame a takisto ich "nazvať"
  • nakresliť tzv mapu sveta a mapu mesta a zakresliť do nej všetky súvislosti

POZOR!!! TOTO VŠETKO SA MUSÍ STIHNÚŤ DO 9.MÁJA!!! PRETOŽE VTEDY ZAČÍNA NOVÁ ÉRA!!!


Za Hradbami (Qv1)

24. dubna 2012 v 19:22 | Deirdre |  Addan Aenye

ZA HRADBAMI


Úloha je jednoduchá - POSTAVIŤ PEVNOSŤ!...to až tak jednoduché nie je ale ja mám pocit nesmrteľnosti a verím že sa mi to podarí...pevnosť bude oficiálne pokrstená...ešte sa nevie ako, ale každopádne bude to NAŠE jedinečné opevnenie...
Pevnosť musí obsahovať:
  • Hlavnú budovu, približne 3x3 metre, v nej poličky na sviečky, ktoré budú slúžiť nielen ako svetlo, ale budú dpudzovať komáre
  • Ohnisko
  • Hradby, rovnako ako pevnosť budú obrastené brečtanom
  • jednoduchý prechod na lesnú cestičku
  • vyhliadkovú vežu

Cesty z Minulosti (Qh1)

19. dubna 2012 v 15:14 | Deirdre |  Addan Aenye

CESTY Z MINULOSTI


Usúdila som že so sebou musím konečne niečo robiť a pre herného fanatika ako ja je úplne ideálny tzv. Questový systém.

Neviem čím to začalo, no domnievam sa že to bolo už dávno v minulosti. Darmo, odkopovanie a osočovanie zanechalo stopy aj keď som si myslela že nie.
Dlhé roky som to všetko dusila hlboko v sebe. Potláčala to. Obrnila som sa kamennou stenou a zmrazila si srdce. A s ním aj väčšinu pocitov. Myslela som že to všetko sa za tie roky stratilo, ale znenazdajky sa v kameni objavili praskliny a oheň zaplanul v blízkosti ľadu. A všetko sa to valí von znásobené ako nikdy predtým.
A pomaly to prekračuje hranice. Uvedomila som si, že sa tej paranoje a všetkého zlého, čo mi postupne trávi myseľ musím zbaviť kým bude neskoro...ak už neskoro nie je.
  • Zbaviť sa minulosti, pochovať ju. Pozmeniť svoj život a zabudnúť na zrady
  • Zbaviť sa tých nezmyselných paranojí a pocitu že ma všetci nenávidia
  • Zbaviť sa panického strachu zo samoty
  • Prestať priveľmi myslieť na budúcnosť, pretože v nej nedokážem nájsť svetlé stránky, alebo začať na ňu myslieť pozitívnejšie
  • Žiť súčastnosťou, pretože minulosť ma zradila a budúcnosť ma desí
  • Prestať za všetkým vidieť len zlo

Zrodenie Magora

12. dubna 2012 v 14:20 | Deirdre |  Shard of Ice

Zrodenie Magora


Aneb jeden z ďalších super inteligentných článkov, ktorý píšem čisto z dlhej chvíle...
Práve kopírujem inštalačky z hier,k toré mi včera už konečne priniesol môj drahý na externý harddisk, inak zvaný aj HDD :D...trvá to dlho jak sviňa, ale je to vec absolútne nevyhnutná, pretože v notebooku mi zostáva ledva 7GB čistej pamäte a povedzme si narovinu, zbytočné 2GB inštalačky 4 až 5 hier mu moc na šťastí určite nepridáva :D...nastalo preň kritické obdobie :D...každopádne to ešte ani všetko nemám nainštalované, tak len potom nastanú krušné chvíle :DD...každný normálny pár má akúkolvek inú inteligentnú zábavu, len my sme schopný hrať Strongholda :D...ale dobre :DD
Každopádne sa cítim ako absolútny počítačový mág, pretože sa mi samej bez akejkoľvek pomoci podarili nainštalovať a cracknúť už TRI hry :D...a ešte musím zmáknuť ďalšie tri :D...ja sa vlastne čudujem tomu notebooku ako to zvláda, najmä ten fakt, že sa z neho stáva prenosné hracie stredisko :D...chudááák :DD
Práve čakám na obed :D...konečne po dvoch mesiacoch im prišiel do reštaurácuie môj milovaný, najoblúbenejší losos a tak sa teším ako malý pes, pretože už dlho mám naň chuť :DD..
V sobotu sa chystám stavať pevnosť, pretože môj drahý ide stanovať a ja by som sa inak zas pravdepodobne utápala v nude a depkách...a tak si pôjdem jak debil stavať pevnosť do lesa a uskutočním svoj detský sen :DD...a potom si tam posadím vŕbu, ktorú som nedávno obdržala, alebo sa jej resp. láskavo ujala :DD...

Práve sa mi v notebooku uvoľnilo 13GB, takže keď sa mi to konečne doposiela na HDD pôjdem inštalovať ďalšiu z hier :D...a zatiaľ budem nepohansky predlžovať tento pravdepodobne mega otravný článok :D...aspoň dovtedy kým mi nedorazí losos :DD...hm...veď nepísala som sem už poriadne dlho, takže materiálu mám až zúfale moc :D...samozrejme nie všetko je vhodé pre verejnosť :DD...hm hm hm...tak napríklad toto :D...
Zaviedli sme dokonalú tradíciu s názvom Krákorovský festival :D...všetko to začalo úplne premakanou večerou pre našich drahých, ktorá pozostávala najmä z mega pečeného kuraťa, ktoré sme odin vie prečo pomenovali Krákora :D...myslím že sa to celkom ujalo :D...ale ako píšm o žrádle začínam byť hladná :D...jediné moje šťastie je že mi práve dorazil losos :DD...
Zbohom zostávajte a ak ste toto dielo prečítali do konca úprimne gratulujem :DDD

The Shard of Ice

1. dubna 2012 v 20:46 | Deirdre

The Shard of Ice


"Moja bolesť sa pomaly rozplýva. To som si myslela. Avšak je to lož. Len rastie a objíma ma svojimi ľadovými rukami Veď kto dokáže zastaviť neúprosný tok spomienok? Tých na jeho úsmev...vôňu. Na jeho dotyk. Na všetko čo sme spolu prežili a čo bolo také prekrásne. No sú to len spomienky. A ja som s nimi úplne sama, nevediac či som živá, alebo mŕtva, neustále si opakujem jedinú lož - moja bolesť sa pomaly rozplýva.
Ležala tam úplne sama, na lôžku prikrytom bielou prikrývkou v dlhých čiernych šatách. Jej havranie vlasy boli rozhodené na vankúši a v dlaniach zvierala jedinú ružu. Tú dostala kedysi dávno a i keď spala večným spánkom, stále vedela, že tou ružou jej dal aj svoje srdce. Umrela preňho, keď ju opustili všetky sily čo vynaložila na jeho záchranu. Avšak neuspela. A teraz len tápala v temnote hľadajúc plameň sviečky, ktorý ju z rozbúreného mora vyvedie na breh. Naozaj bola mŕtva? Hrudník sa pomaly nadvihol pod jej nádychom a jej oči sa zrazu otvorili."

"Vykop hrob, hrob tak hlboký a ulož sa k večnému spánku...zaspíš...už neucítiš...a neuvidíš...no bolesť zostane....pomyslela som si roztiahla ruky, zavrela oči a už som cítila len vietor ktorý mi čechral vlasy ako som padala do svojho vlastného hrobu."

Tak a to je presne to čomu hovorím epická chvílka...alebo u mňa sa to dá nazvať aj depresia a vyjde to narovnako...každopádne vznikajú z toho celkom zaujímavé príbehy a verte či neverte 99% z nich nie je pravdivých...

"Moje srdce je ako úlomok ľadu...no i úlomok ľadu roztopí slnečný lúč, avšak nie moje srde. To dávno umrelo a ja viem, že nie je šanca aby ešte niekedy začalo biť. Aké je to žiť bez srdca? Neviem. Pretože už dávno nežijem..."