The Shard of Ice

1. dubna 2012 v 20:46 | Deirdre

The Shard of Ice


"Moja bolesť sa pomaly rozplýva. To som si myslela. Avšak je to lož. Len rastie a objíma ma svojimi ľadovými rukami Veď kto dokáže zastaviť neúprosný tok spomienok? Tých na jeho úsmev...vôňu. Na jeho dotyk. Na všetko čo sme spolu prežili a čo bolo také prekrásne. No sú to len spomienky. A ja som s nimi úplne sama, nevediac či som živá, alebo mŕtva, neustále si opakujem jedinú lož - moja bolesť sa pomaly rozplýva.
Ležala tam úplne sama, na lôžku prikrytom bielou prikrývkou v dlhých čiernych šatách. Jej havranie vlasy boli rozhodené na vankúši a v dlaniach zvierala jedinú ružu. Tú dostala kedysi dávno a i keď spala večným spánkom, stále vedela, že tou ružou jej dal aj svoje srdce. Umrela preňho, keď ju opustili všetky sily čo vynaložila na jeho záchranu. Avšak neuspela. A teraz len tápala v temnote hľadajúc plameň sviečky, ktorý ju z rozbúreného mora vyvedie na breh. Naozaj bola mŕtva? Hrudník sa pomaly nadvihol pod jej nádychom a jej oči sa zrazu otvorili."

"Vykop hrob, hrob tak hlboký a ulož sa k večnému spánku...zaspíš...už neucítiš...a neuvidíš...no bolesť zostane....pomyslela som si roztiahla ruky, zavrela oči a už som cítila len vietor ktorý mi čechral vlasy ako som padala do svojho vlastného hrobu."

Tak a to je presne to čomu hovorím epická chvílka...alebo u mňa sa to dá nazvať aj depresia a vyjde to narovnako...každopádne vznikajú z toho celkom zaujímavé príbehy a verte či neverte 99% z nich nie je pravdivých...

"Moje srdce je ako úlomok ľadu...no i úlomok ľadu roztopí slnečný lúč, avšak nie moje srde. To dávno umrelo a ja viem, že nie je šanca aby ešte niekedy začalo biť. Aké je to žiť bez srdca? Neviem. Pretože už dávno nežijem..."


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama